V Banskej Bystrici sídli viacero štátnych inštitúcií, ktoré svojím významom a aktivitami desiatky rokov prispievajú k zviditeľňovaniu banskobystrického regiónu. Jednou z nich je Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici, ktorá je pokračovateľkou Mestskej verejnej knižnice, prvej slovenskej verejnej knižnice v Banskej Bystrici, ktorá bola založená v roku 1926.

Deväťdesiatpäť rokov jej pôsobenia nebolo vždy prajných a úspešných. Riaditelia knižnice zápasili s mnohými prekážkami a s ohromným vypätím riešili mimoriadne situácie v období, keď knižnici hrozil zánik, strata sídelnej budovy v reštitúcii, aj vtedy keď knižnica stratila právnu subjektivitu. Ani cesta k získaniu štatútu vedeckej knižnice dnešnej Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici nebola jednoduchá. Bola poznačená neraz strateným úsilím, avšak nakoniec ovenčená úspechom v podobe získania uznania a významného postavenia hodného vedeckej knižnice. Vďaka profesionalite a odhodlaniu svojho manažmentu sa knižnica postupne rozvíjala od svojej predchodkyne Mestskej verejnej knižnice, cez Krajskú ľudovú knižnicu, ktorá bola založená v roku 1951 až po Štátnu vedeckú knižnicu v Banskej Bystrici, ktorej štatút nadobudol účinnosť 1.marca 1970. Jej prvým knihovníkom bol Karol Kiszely, bývalý profesor gymnázia a známy orientalista, ktorý bol členom domácich i zahraničných vedeckých spoločností. Knižnica začala svoju činnosť v malej zasadacej miestnosti Mestského domu s ponukou 200 kníh – darom vtedajšieho ministerstva školstva. Od roku 1952 už pôsobila ako krajská, okresná a mestská knižnica v budove bývalého učiteľského ústavu na terajšej Kapitulskej ulici. V roku 1962 získala od Slovenskej technickej knižnice v Bratislave neúplnú zbierku noriem a od Úradu pre patenty a vynálezy v Prahe niekoľko tisíc patentových spisov. Od tohto obdobia sa zbierky špeciálnej literatúry priebežne dopĺňali a knižnica začala pôsobiť aj vo funkcii Oblastného strediska pre normy a patenty. Významnou udalosťou, ktorá výrazne ovplyvnila pôsobnosť knižnice bolo získanie práva povinného výtlačku českej a slovenskej knižnej, časopiseckej a novinovej produkcie od 1. júla 1963. Mená bývalých riaditeľov ako Ján Mičovský, Milan Kamenský, Oľga Kaliská, Oľga Lauková sú navždy spojené s históriou a rozvojom vedeckej knižnice. Súčasnou riaditeľkou Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici je od roku 2018 Blanka Snopková.

V súčasnosti pôsobí Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici so špecializovaným organizačným útvarom Literárnym a hudobným múzeom ako kultúrna, informačná, zberateľská, vedecká a vzdelávacia inštitúcia v oblasti knižničnej, bibliografickej, literárno-múzejnej, hudobno-múzejnej, kultúrno-vzdelávacej a vydavateľskej činnosti. Za obdobie od roku 1970 prešla knižnica mnohými zmenami, či už v oblasti rekonštrukcie priestorov a priestorového vybavenia, technologického rozvoja a technického vybavenia priestorov pre verejnosť aj depozitárov. Od roku 2013 realizuje projekt digitalizácie vlastných edičných titulov a starých a vzácnych tlačí do roku 1900, väčšinou z obdobia 18. a 19. storočia. Ide hlavne o slovaciká a dokumenty obsahovo súvisiace s územím Slovenska (Uhorska). Pokračuje digitalizácia zbierkových predmetov Literárneho a hudobného múzea a digitalizácia audiovizuálnych záznamov podujatí pre potreby knižnice a Literárneho a hudobného múzea. Okrem nosných odborných činnosti sa prezentuje bohatou činnosťou v oblasti medzinárodnej spolupráce a medzinárodných kontaktov, ktoré prispeli k rozvoju odbornej činnosti knižnice.

Špeciálna ponuka ŠVK v Banskej Bystrici, alebo čo v iných knižniciach nenájdete

Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici má najrozsiahlejší fond zvukových a audiovizuálnych dokumentov, hudobnín a hudobnej literatúry v Slovenskej republike. K dispozícii používateľom je tiež unikátna zbierka geologickej literatúry.

Od roku 2000 knižnica buduje sieť jazykových centier. Postupne v spolupráci s veľvyslanectvami jednotlivých krajín a ďalšími zahraničnými partnermi vznikli Nemecká študovňa a Centrum ruských štúdií (v súčasnosti pôsobí ako Centrum slovanských štúdií), centrum InfoUSA (od roku 2020 pôsobí pod novou značkou American Center), Britské centrum a čínske centrum Window of Shanghai. Najmladším centrom je od roku 2019 Centrum hispánskej kultúry Vladimíra Olerínyho. Prostredníctvom jazykových centier sa rozvinula bohatá spolupráca so zahraničnými partnermi, ktorej výsledkom je pravidelné doplňovanie knižničného fondu cudzojazyčnou literatúrou, ale aj spestrenie kultúrneho života mesta Banská Bystrica a celého regiónu. Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici je jediná svojho druhu na Slovensku, ktorá sa cielene zameriava na poskytovanie informácií pre vzdelávanie sa v cudzích jazykoch a má ambíciu sa v tejto oblasti naďalej rozvíjať a vytvárať komfort pre štúdium a získavanie informácií pre používateľskú verejnosť.

Medzinárodná spolupráca

Neoddeliteľnou súčasťou aktivít knižnice je prezentácia slovenskej kultúry v zahraničí – v Poľsku, Českej republike, Bosne a Hercegovine, Ruskej federácii, Bulharsku, Bielorusku, v Srbsku aj v Číne. ŠVK v Banskej Bystrici je vo svete knihovníctva lídrom v oblasti organizovania odborných podujatí s celoslovenským a medzinárodným dosahom pre knihovnícku komunitu. V rokoch 2006 a 2015 bola Ministerstvom kultúry SR poverená prípravami a organizáciou Kolokvia knižnično-informačných expertov krajín V4+ na Slovensku. V roku 2021 organizuje už XX. ročník medzinárodného odborného podujatia pre knižnično-informačných špecialistov s názvom TLib – Trends in Libraries, ktoré je súčasťou systému celoživotného vzdelávania v odbore Knižničná a informačná veda. Medzi najvýznamnejšie zahraničné prezentačné aktivity za ostatné roky patrili: výstava Ľudové hudobné nástroje na Slovensku prezentovaná v bulharskom Plovdive – Európskom hlavnom meste kultúry 2019 a prezentácia SR na Pekinskom medzinárodnom knižnom veľtrhu BIBF 2019.

Literárne a hudobné múzeum

Literárne a hudobné múzeum (založené v roku 1969) je od roku 2001 špecializovaným organizačným útvarom ŠVK v Banskej Bystrici a je zároveň lídrom v oblasti literárneho múzejníctva na Slovensku. Vlastní najväčšiu zbierku ľudových hudobných nástrojov na Slovensku, ktoré pravidelne prezentuje v zahraničí a rozsiahlu zbierku z oblasti tradičného bábkového divadla získanú z pozostalosti významných bábkarských rodov v regióne – Stražan, Anderle. Múzeum prevádzkuje päť expozícií: Múzeum – domov múz, Ľudové hudobné nástroje na Slovensku, Bábkarský salón, Pamätný dom J.G. Tajovského v Tajove a Pamätná izba P. Tonkoviča v Podkoniciach. Zameriava sa na dokumentáciu literárnej a hudobnej kultúry, osobností regiónu Banskej Bystrice a Brezna.

Galéria v podkroví

Pre kultúrny život regiónu je významná aj Galéria v podkroví, ktorá od roku 2005 vytvára priestor pre prezentáciu výtvarného umenia slovenských aj zahraničných umelcov ako aj pre prezentáciu Fakulty výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici a Katedry výtvarnej kultúry Pedagogickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Vedeckovýskumná činnosť

V oblasti vedeckého výskumu knižnica úzko spolupracuje s inými vedeckovýskumnými pracoviskami na Slovensku – so Slovenskou akadémiou vied, univerzitami a inými kultúrnymi inštitúciami. S Univerzitou Mateja Bela sa podieľa na realizácii projektu „Inovatívne sprístupnenie písomného dedičstva Slovenska prostredníctvom systému automatickej transkripcie historických rukopisov“. Cieľom projektu je implementácia a rozšírenie najnovších technologických inovácií a poznatkov o efektívnom prístupe odbornej a laickej verejnosti k slovenskému i zahraničnému písanému dedičstvu, implementácia najnovších poznatkov a poznatkov z výskumu automatického textového rozpoznávania historických dokumentov na Slovensku.

Obrovský význam pre ďalší rozvoj knižnice má medzinárodná spolupráca v oblasti výskumu. Knižnica dlhodobo spolupracuje s odborníkmi zo zahraničných knižníc – v krajinách EÚ, Ruskej federácii, USA, Číne. Zamestnanci sa pravidelne zúčastňujú na významných celosvetových odborných fórach, napr. SILF (Shanghai International Library Forum), ktoré sa koná každé dva roky v Šanghaji.

Knižnica pre všetkých

ŠVK v Banskej Bystrici ročne zorganizuje takmer 1000 podujatí – výstav, koncertov, tvorivých dielní, kreatívnych vyučovacích hodín, besied s autormi, prekladateľmi, významnými osobnosťami, prezentácií nových kníh a vydavateľstiev. Pre seniorov pravidelne organizuje tréningy pamäti a školenia v oblasti IT zručností, sociálnych médií a pod. Knižničný fond obsahuje takmer 2 milióny dokumentov zo všetkých oblastí ľudského poznania. Používateľom je k dispozícii desať zahraničných a domácich databáz. Viac ako 7 tisíc aktívnych používateľov zrealizuje ročne výpožičky viac než

190 000 dokumentov. Ročná návštevnosť je takmer 137 000 návštevníkov.

Ostatných päť rokov sa knižnica zaoberá environmentálnou problematikou. Prostredníctvom mnohých podujatí prezentuje túto tému svojím návštevníkom, ktorých nabáda k ochrane životného prostredia, k triedeniu odpadu, k odmietaniu fast fashion, k recyklovaniu a k trvalo-udržateľnému rozvoju. Zároveň sa knižnica snaží poskytovať pre návštevníkov príjemné prostredie na štúdium a oddych. Zamestnanci knižnice realizujú podujatia a projekty, cieľom ktorých je zmysluplné trávenie voľného času.

Tešíme sa, že knižnica po ťažkom období, keď bola pre pandémiu zatvorená, môže opäť privítať svojich čitateľov a návštevníkov. Nájdete tu jedinečný knižničný fond, starostlivo budovaný generáciami knihovníkov už takmer jedno storočie, zaujímavé podujatia a vzdelaný a ústretový personál, bez ktorého by knižnica nebola tým, čím je.

Autori: Blanka Snopková, Oľga Doktorová

Foto 1.: Popis: Koncerty na Nádvorí Márie Terézie ponúkajú priestor pre umelcov nielen z Banskej Bystrice. Foto: Samuel Šnek

Foto 2: Popis: Sídelná budova Štátnej vedeckej knižnice, Lazovná 9. Foto: archív ŠVK

Foto 3: Popis: Galéria v podkroví, miesto mnohopočetných domácich a zahraničných výstav. Foto: archív ŠVK

Foto 4: Popis: Otvorenie Centra hispánskej kultúry Vladimíra Olerínyho, 11. 3. 2019. Zľava: mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Španielska na Slovensku J.E. Luis Belzuz de los Rios , B. Snopková, PhD. a Milan Oleríny, syn Vladimíra Olerínyho.

Foto 5: Popis: Stretnutie v Pekingu so Suhua Liu, riaidteľkou Hudec Cultural Development Center Shanghai v roku 2019, foto: archív Oľga Doktorová